Doba sa mení, bohužiaľ rýchlejšie ako myslenie a mentalita ľudí. Zatiaľ čo technický pokrok kráča míľovými krokmi, mentalita, aspoň tá slovenská, sa za posledné desaťročia posunula možno o povestný slepačí krok. Mobil, notebook alebo tablet sa učia ovládať už malé deti. Ale učíme deti byť aj asertívny ? Vedia sa postaviť za svoj názor, aj keď hrozí riziko, že sa dostanú do komplikovanej situácie s možnými následkami ? Udalosti, ktoré v nedávnom období zásadným spôsobom ovplyvnili môj život ma presvedčili o opaku. Patrím do kategórie ľudí v mladosti ovplyvnených socialistickou výchovou, ku ktorej patrila aj stádovitosť- zapadnúť do davu, nevyčnievať a hlavne poslušne načúvať svojmu vodcovi- bačovi. Preto som s potešením sledoval, ako sa súčasná generácia pokúša svojou zdravou drzosťou získať a obhájiť svoj životný priestor. Aspoň som si to myslel. Konfrontácia s realitou ma presvedčila, že tá zdravá drzosť väčšinou končí, keď je potrebné postaviť sa za svoj názor a vystaviť sa nebezpečenstvu, ktoré opustenie stáda predstavuje, to znamená byť zodpovedný sám za seba a za svoje činy. Vtedy radšej stiahnem chvost, mlčím a je jedno či sa jedná o takú drobnosť, ako je zneužívanie právomoci vyučujúceho alebo podvod galaktických rozmerov typu Váhostav. Tento fakt sa dlhodobo nemení, aj keď mám pocit, že percento rebelov sa veľmi nepatrne zvyšuje, avšak štruktúra stáda, ktoré momentálne vedie bača Robert so svojimi valachmi sa dlhodobo nemení a nemenila sa ani pod vedením iných bačov. Takže stačí len prísť a svoje ovečky kvalitne podojiť. Ale dosť bolo rečí, idem sa pásť spolu s ostatnými.
27. apr 2015 o 21:42
(upravené 27. apr 2015 o 23:13)
Páči sa: 0x
Prečítané: 446x
Stádo baču Roberta
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)